Leto máme podľa kalendára už v plnom prúde, tak navrhujem povedať si niekoľko slov o opaľovacích krémoch.
SPFko, alebo z angličtiny plným menom ,Sun Protection Factor‘ a po našom Ochranný faktor, označuje ľudovo povedané násobok minút, o koľkokrát dlhšie zvládne vaša pokožka zostať na slnku bez toho, aby sa spálila (napr. pri SPF 15 = 75 minút s opaľovákom/5 minút bez opaľováku). Treba však myslieť na to, že každá koža je iná. Žena s ryšavými vlasmi a svetlou pokožkou môže mať toto číslo niekde úplne inde, ako brunetka s hnedými očami a snedou pokožkou. Rovnako treba mať na pamäti este rôzne iné faktory, napr. že úroveň UV žiarenia sa počas dňa mení, oblačnosť, alebo aj to koľko si toho krému na seba reálne napatleme a v akej vrstve.
Na fľaštičke býva toto číslo napísané veľkými písmenami, ideálne spolu s označením UVA a UVB (to znamená: UVA=A ako Aging/z angl. starnutie = slnečné lúče vnikajúce hlbšie do pokožky, spôsobujúce starnutie, pigmentáciu pokožky a UVB=B ako Burning/z angl. spálenie= slnečné lúče kratšej vlnovej dĺžky, spôsobujúce spálenie kože) – alebo širokospektrálne SPF/ Broad spectrum SPF....TO jednoducho chceme!
Na niektorých baleniach sa dá nájsť ešte aj niečo na štýl PA+++ - je to systém značenia pôvodom z Japonska, označoval ochranu pred UVA žiarením a na základe toho bolo vyvinuté označovanie PPD, typické viac v USA.
Keď sa raz začnete motať okolo SPFiek zistíte, že aktívne zložky sú často delené na chemické SPF a fyzické SPF.
Fyzické zložky SPF = je to predovšetkým oxid zinočnatý/zinc oxide alebo oxid titaničitý/titanium dioxide. Kedysi sa takéto SPFka dali ľahko rozoznať podľa bieleho povlaku, ktorý zanechávali, no aktuálne formulácie sa vedia popasovať čiastočne už aj s týmto neduhom a nám teda neostáva už fakt žiadna výhovorka .
Vo veľkej miere fungujú tieto zložky rovnako ako pri chemickom SPFku – absorbujú UV lúče a menia ich na teplo, no fyzické SPF zložky asi 5-10 % týchto UV lúčov vedia odraziť alebo odreflektovať preč. Automaticky máte poriešené UVA a UVB a ochrana fungujú hneď od momentu natretia. Náter treba však pravidelnejšie obnovovať (pravidelnejšie ako pri chemickom SPFku!).
Chemické zložky SPF = sú všetky ostatné. Zvyčajne mávaju kozmeticky elegantnejšiu formu ľahšieho krému a ľahšie sa znášajú s inými skincare produktmi. Na strane druhej, môžu byť dráždivejšie pre citlivé pokožky, keďže všetky absorbované UV lúče menia na teplo (v prípade ochorenia rosacea odporúčam fyzické SPFka práve pre jemnejší spôsob fungovania).
SPFka na tomto základe sú viac odolné voči vode a potu, avšak aj tak netreba zabúdať na pravidelne obnovenie náteru – hlavne ak ste aktívni alebo pri vode.
A nie, nemusíte sa báť nedostatku vitamínu D pre používanie SPF - resp. bojte sa ho, lebo je veľká šanca, že tu deficienciu už beztak máte, keďže ju ma asi 70% populácie na Slovensku. Ľudia však tradične nepoužívajú dostatočné množstvo SPFka a ani sa nenatierajú úplne všade a opakovane – ruky, priestor medzi prstami, nohy, vlasová pokožka a ostatné. To všetko by malo stačiť pre bežného človeka na syntézu vitamínu D zo slnka (táto schopnosť vekom klesá a okolo 50tky sa už naozaj treba spoliehať aj na vhodné doplnky stravy).
Keď už sa bavíme o tých SPFkách, povedzme si aj niečo o legende: SPF30 mi stačí, lebo SPF50 je len o málo účinnejšie ako SPF30.
Jeden spôsob, ako sa na to dá pozerať je: SPF 30 vám zablokuje 96,7% UVA a UVB žiarenia a SPF50 98%. Od totho sa odrážajú aj niektorí dermatológovia, ktorí hovoria, že tam predsa nie je až taký rozdiel.
LENŽE, je tu aj druhá strana mince: SPF30 vám prepustí na kožu 3,3% škodlivých UVA a UVB lúčov (100-96,7%) a SPF50 prepustí len 2% týchto škodlivých lúčov (100-98%). Matematicky vyjadrené to je o 1,65x menej....inými slovami – s SPF30 je pravdepodobnosť spálenia cca 1,5x väčšia, ako s SPF50. Viem, zaváňa to kus veľa matematikou, ale mňa celkom osvietilo, keď som tu logiku konečne pochopila. A existuje na to už aj rada štúdií, ktoré tento výsledok potvrdzujú.
Pred pár rokmi médiami prebehla správa, že Havaj zakázal predaj SPF produktov s určitými zložkami spojenými s bielením koralov (chemické SPFká s zložkami ako oxybenzone and octinoxate). Na prvý kukuč to znie ako veľké víťazstvo, kde SPF dostane na frak, ale keď si o tom začnete hľadať detailnejšie informácie, zistíte, že je veľa expertov na koraly a morských ekológov, ktorí upozorňujú aj na iné faktory.
Čo to to bielenie koralov vlastne je: niektoré koraly žijú v symbióze s riasami s odborným menom zooxanthellae. Tieto riasy fotosyntézou vytvárajú živiny pre koraly a taktiež im dodávajú ich nádherne zafarbenia. Lenže, keď sa takýto koral dostane do stresu, narúša sa táto symbióza, koral riasy zo seba vylúči a zostane biely, bez hlavného zdroja živín. Ak je ten stres len krátkodobý, koral sa po čase spamätá, a všetko sa vráti do normálu. Ak je však dlhodobý, alebo príliš veľký, koral sa vyhladuje a umiera.
Medzi najvýraznejšie stresové faktory koralov patria: zmena teploty vôd (zapríčinená klimatickou zmenou), zvyšovanie hodnoty kyslosti oceánov, zvýšené slnečné žiarenie a znečistenia, ako herbicídy, hnojivá, olejové škvrny a iné..
Existuje aj niekoľko štúdií, ktoré spájajú bielenie koralov s ingredienciami SPFiek. Najviac štúdií je o látke menom oxybenzone. O ne sa opierali aj hedlajny na Havaji. Aby sme ale mali big-picture toho celého, treba rozumieť dávkovaniu: bavime sa tu o jednotkách ako ppm/parts per million, alebo miligramov na liter, alebo ekvivalent jednej pädesiatiny (1/50) kvapky zriedenej v litri vody a rádovo nižších koncentráciách.
Preto nie všetci vedci smerujú pohľad výlučne k škodlivým SPFkám – podľa nich sa tým zastiera len väčší a horšie riešiteľný problém, ako klimatická zmena či poľnohospodárstvo.
Expert na koraly a profesor Terry Hughes (riaditeľ ARC Centre of Excellence for Coral Reef Studies) by napríklad SPFka zaradil na 200. miesto ľudských aktivít negatívne vplývajúcich na život koralov.
Čo teda robiť, ked chceme byť chránení, ale zároveň aj láskavejší k matičke zemeguli?
1. Opla sa sledovať UV index – dnes už väčšina mobilov s nejakou appkou na predpoveď počasia udáva aj UV index na príslušný deň. Treba pamätať, že tento údaj môže byť iný pre každú lokáciu a rovnako sa tento ukazovateľ mení počas dňa – skoro ráno a podvečer býva hodnota UV indexu nižšia.
Odporúčania sú:
UV index<2= minimálny risk spálenia, SPFko stačí
UV Index <3-7= vyššie riziko spálenia, odporúča sa SPF a ochranné oblečenie, klobúk a optika
UV Index<8= ostať radšej doma.
2. Opla sa čítať si zloženia svojich SPFiek a hľadať ingrediencie označované s minimálnym alebo žiadnym vplyvom na životne prostredie, ako napr.: Avobenzone, Octisalate, Octocrylene, Octyl triazone/Uvinul T, Ecamsule/Mexoryl SX, Titanium Dioxide, Drometrizole Trisiloxane/Mexoryl XL.
Čo je napríklad aj náš Attitude.
3. A naozaj sa opla SPF ochranu kombinovať aj s vhodným oblečením, nosiť na hlave klobúky a slnečné okuliare – inak na okuliare s UV ochranou ja nedám dopustiť. Moje oči nie veľmi dobre reagovali na očné krémy s SPF a keďže je pokožka očí 3x tenšia ako na zvyšku tváre, neradno sa s týmto babrať. Naozaj odporúčam zvážiť investíciu do minerálnych skiel s UV ochranou (sú možno drahšie, ale z mojej skúsenosti aj vydržia dlhšie nepoškriabané a UV ochrana je zalisovaná priamo do skla ( navyše, veľa značiek ponúka servis výmeny týchto šošoviek – rám je navždy váš). Ja mám dokonca UV filter aj v dioptrických okuliaroch – taký som ja freak.
Ďakujem za priestor a pozornosť a dohýčkania, milé dámy a dievčatá.
S úctou, vaša Jana Sāri